Trestný čin skrátenia dane a poistného

Azda každý z nás sa stretol s pojmom trestného činu skrátenia dane a poistného. Možno nie je každému zrejmé, čo si pod týmto často médiami používaným pojmom má predstaviť. Na rozdiel od trestného činu nezaplatenia dane a poistného, ktorému som sa venoval v mojom skoršom článku, trestný či skrátenia dane a poistného prestavuje istý druh protiprávneho podvodného konania.

Odborná literatúra definuje skrátenie dane ako konanie páchateľa, ktoré spočíva v úmyselnom vytváraní podmienok, ktorými páchateľ dosiahne, že mu príslušný správca dane daň vôbec nevyrubí alebo dosiahne, že daň správcovi dane nezaplatí, resp. zaplatí v nižšej než zákonom určenej výške. Na rozdiel od trestného činu nezaplatenia dane a poistného, ktorého podstata spočíva v neuhradení splatnej dane, ide v prípade trestného činu skrátenia dane a poistného o simulované konanie, ktorého cieľom je vyhnúť sa plateniu daní resp. platiť dane v menšom rozsahu ako by v skutočnosti daňový subjekt mal. Azda väčšine pri čítaní týchto riadkov napadne, že vyhýbanie sa plateniu daní je bežnou praxou početnej časti podnikateľov na Slovensku, a preto by mal byť z tohto trestného činu stíhaný každý podnikateľ neplatiaci dane. V tomto smere uvádzam, keďže sa jedná o trestný čin, je pre odsúdenie páchateľa potrebné jednoznačne preukázať jeho zavinenie, a teda 100 % vinu. Správcovia dane v praxi pristupujú k podávaniu trestných oznámení pre podozrenie zo spáchania tohto trestného činu v prípadoch, keď výsledkom daňových kontrol sú také skutočnosti, ktoré jednoznačne evokujú záver, že daňový subjekt sa zrejme dopustil takéhoto konania.

Z trestnoprávneho hľadiska sa trestného činu skrátenia dane nemusí dopustiť iba daňový subjekt, ale aj iná osoba odlišná od daňového subjektu, ktorá tomuto pomôže skrátiť daň resp. poistné. Tu je potrebné vysvetliť, že daňová zodpovednosť, a teda povinnosť daňového subjektu zaplatiť dať je odlišná od trestnoprávnej zodpovednosti za skrátenie dane, ktorá sa nevzťahuje výlučne iba na daňový subjekt. Trestné by bolo aj konanie tretej osoby, ktorá by napríklad daňovému subjektu úmyselne vystavila fiktívnu faktúru, čím by umožnila daňovému subjektu daň skrátiť. V tomto prípade by bol síce daňovo zodpovedným (povinným zaplatiť daň) daňový subjekt, avšak z hľadiska trestnej zodpovednosti by zodpovedal nielen daňový subjekt resp. jeho zodpovedná osoba, ale aj 3. osoba, ktorá umožnila daňovému subjektu skrátiť daň. V tomto prípade by šlo z hľadiska účasti najskôr o spolupáchateľstvo týchto osôb.

Podstatným z hľadiska trestného konania je fakt, že súdy nie sú viazané výsledok daňovej kontroly, ale naopak posudzujú otázku skrátenia dane a poistného resp. ich rozsahu samostatne. Samozrejme, že protokol z daňovej kontroly založený v súdnom spise bude hodnotený ako listinný dôkaz, avšak súd tento hodnotí v nadväznosti aj na iné vykonané dôkazy a obhajobu obžalovaného. Obvinenému z trestného činu skrátenia dane a poistného v rámci trestného stíhania nič nebráni navrhovať vykonanie aj takých dôkazov, ktoré neboli pôvodne v daňovom konaní známe, pričom tieto nové dôkazy sú v rámci trestného konania vyhodnocované samostatne a nezávisle od záverov daňového konania. Výsledkom trestného konania môže byť teda aj rozhodnutie o oslobodení obvineného, hoci pôvodne výsledky daňovej kontroly (konania) naznačovali opak.

Pre spáchanie tohto trestného činu vyžaduje Trestný zákon úmyselné zavinenie, a teda páchateľ musí vedieť o nezákonnosti svojho konania a to musí chcieť, prípadne musí byť s týmto uzrozumený.

Z hľadiska trestnej zodpovednosti sa posudzuje či došlo k skráteniu dane v užšom slova zmysle. Daňou sa pre účely trestného konania rozumie iba samotná daň bez jej príslušenstva (bez úroku z omeškania, úrokov a pokút). Ide o podstatný rozdiel oproti daňovému konaniu, ktoré aj takéto príslušenstvo považuje v zmysle § 2 ods. 2 Daňového poriadku považuje za daň (daň v širšom slova zmysle).

Najčastejšími konaniami, ktoré z trestnoprávneho hľadiska napĺňajú znaky trestného činu skrátenia dane, sú:

• nepriznanie všetkých príjmov/výnosov;
• uvádzanie nižšej mzdy zamestnanca na pracovnej zmluve, ako je mu v skutočnosti reálne vyplácaná (na Slovensku asi bežná prax). Trestne zodpovedný by však bol zrejme nielen zamestnávateľ, ale aj zamestnanec;
• účtovanie fiktívnych daňových výdavkov/nákladov, najčastejšie na poradenské služby, reklamné služby, ktoré v skutočnosti neboli dodané resp. boli dodané v menšom rozsahu v ako sa deklarujú;
• nákup výdavkových daňových dokladov od neexistujúcich alebo nefunkčných firiem;
• uplatňovanie odpočtu dane z pridanej hodnoty na vstupe za dodané tovary,  resp. poskytnuté služby, ktorých dodanie, resp. poskytnutie sa neuskutočnilo;
• nevykázanie dane z pridanej hodnoty na výstupe za uskutočnené zdaniteľné obchody;
• fiktívne obchody medzi spriaznenými osobami, výsledkom ktorých je uplatňovanie neoprávnených odpočtov dane z pridanej hodnoty, prípadne fiktívne vývozy tovaru a poskytovanie služieb do zahraničia.

V prípade odsúdenia za trestný čin skrátenia dane a poistného hrozí páchateľovi podľa rozsahu trest odňatia slobody v sadzbe minimálne 1 až 5 rokov (ak dôjde k skráteniu dane v rozsahu viac ako 266 € a menej ako 2 660,10 €) a v najhoršom možnom prípade v sadzbe 7 až 12 rokov (skrátenie dane v rozsahu viac ako o 133 005 €).

Je prirodzené, že podnikatelia nemajú záujem platiť štátu vysoké dane, a preto volia rôzne spôsoby daňovej optimalizácie. Skracovanie dane síce možno zaradiť pod pojem daňová optimalizácia, avšak jedná sa o nelegálnu daňovú optimalizáciu, ktorú štát sankcionuje aj prostriedkami trestnoprávnej represie.